Zima sa nám končí. Každým rokom zažívam niečo nové. Buď to príjemne alebo zlé.
Mám potrebu sa rozpísať do nepríčetna.
Facebook mám už 2 mesiace zrušený a skutočne mi nechýba. Začala som sa o seba starať, chodím do fitka, pestrá strava, obmedzujem alkohol. Už to išlo so mnou dolu vodou.
Fajčenie som premenila za doutníky aj tie v minimálnom množstve.
Spravila som autoškolu.
Všetky zmeny sú mne prospešné, no akosi sa stále neviem dostať k učeniu a k dochádzke do školy.
Roztriedila som si šatník. Upratala izbu. Po dlhom čase niečo namaľovala. Rozpísala poviedku.
No pocit prázdnoty mám stále. A to keď nie som s ním.
S mojím úžasným kamarátom. Hoci neviem, či je to láska, ale stačí mi hodina bez neho a som smutná.
Je to krásne, no zároveň strašné.
Mimochodom o týždeň má 20 rokov a ja neviem čo mu kúpiť. Niečo, čo bude mať navždy.
Dnes ma čaká po prázdninách škola. A kedže som sa jej mesiac úspešne vyhýbala, nemám ospravedlnenky a neviem, čo urobím.
Ak mi náhodou zablúdia nohy skôr do kaviarne, spíšem pokračovanie poviedky.