Březen 2013

Ten úžasný pocit, keď ste šťastní zo šťastia druhých

5. března 2013 v 16:42 | Purie |  Píšem
Nejako som do školy zasa netrafila -.-
Tak som sa pobrala kúpiť ten darček kamarátovim blížiacim sa 20 narodeninám. Pekný a drahý :( :D Ale čo tam po peniazoch. Hlavne, že budem mať čo i len chvílkový pocit nadbožskej šťastnosti :)

Počujem tlkot hodín
Ležím v izbe, ktorú pohltila tma
Som zvedavá, kde si dnes večer
Na telefóne žiadna odpoveď
Noc plynie tak pomaly
I keď dúfam, aby neskončila
Sama

Doteraz som sa riadila podľa seba
Nikdy som sa skutočne o nič nezaujímala,
pokiaľ som ťa nestretla

Purie


I was looking forward to all the nice time we would share together. Seems it was all just a dream...

4. března 2013 v 1:45 | Purie |  Píšem
Zima sa nám končí. Každým rokom zažívam niečo nové. Buď to príjemne alebo zlé.
Mám potrebu sa rozpísať do nepríčetna.
Facebook mám už 2 mesiace zrušený a skutočne mi nechýba. Začala som sa o seba starať, chodím do fitka, pestrá strava, obmedzujem alkohol. Už to išlo so mnou dolu vodou.
Fajčenie som premenila za doutníky aj tie v minimálnom množstve.
Spravila som autoškolu.
Všetky zmeny sú mne prospešné, no akosi sa stále neviem dostať k učeniu a k dochádzke do školy.
Roztriedila som si šatník. Upratala izbu. Po dlhom čase niečo namaľovala. Rozpísala poviedku.
No pocit prázdnoty mám stále. A to keď nie som s ním.
S mojím úžasným kamarátom. Hoci neviem, či je to láska, ale stačí mi hodina bez neho a som smutná.
Je to krásne, no zároveň strašné.

Mimochodom o týždeň má 20 rokov a ja neviem čo mu kúpiť. Niečo, čo bude mať navždy.
Dnes ma čaká po prázdninách škola. A kedže som sa jej mesiac úspešne vyhýbala, nemám ospravedlnenky a neviem, čo urobím.

Ak mi náhodou zablúdia nohy skôr do kaviarne, spíšem pokračovanie poviedky.