Říjen 2011

Neuveriteľne koľko emócii môže byť v jednej piesni

31. října 2011 v 23:36 | Purie |  Píšem

Milujem srdco-vŕúce piesne.

Dobre sa pri nich premýšla. Najradšej mám čínske. Sama neviem prečo. Reč nemajú dva-krát zvučnú narozdiel od japončiny. Ale bavia ma tie čínske staro-legendárske tematiky a ich kultúra čo sa romantiky týka. Je to krásne prevedené v hudbe.

pekné pomalé rockové tempo nahodené. Krása.
- táto nejde vložiť, tak dávam takto -

táto vo mne vytvára priam neuveriteľné emócie. Neviem to presne vyjadriť. Krásne pocity.


Neviem, možno mám divne prepojené vnímanie hudby, ale tieto ma vždy naladia. Sú také krásne, že by som ich aj roky mohla počúvať. Neviem prečo čínština. Možno je to ich tipickou melancholiou k životu, nemôžem si pomôcť to neobdivovať.

samozrejme, že počúvam aj iné. Ale takéto ma vždy nechajú dlho premýslať a vyvolať obdiv.

Prvá jazda na aute

30. října 2011 v 22:44 | Purie |  Píšem
Oh. Dnes sme sa vybrali na hroby. No v tom som netušila, čo mi otec chystá urobiť. Teda pýtal sa či ja alebo sestra. Chcela som ja, kedže som najmladšia, nech si segra svoju nafúkanosť pre tentokrát strčí do zadnej časti.

No, ale moje myslenie bolo, že vybehneme niekde v normálnom aute do odlahlej časti. Ale viete, čo urobil? Vytiahol SUZIKI 4X4 čo nedávno kúpil a vytrepal ma s ním po obrovskom nerovnom kopci. Šak jako hory, kde je vysoká zver. Naskytla sa tam nejaka rovinka. A že choj.

Čumela som jak neviem čo. Napätá som bola. Ale úprimne som bola dosť prekvapená. Neskákala som ako to vidievam vo filmoch. Išla som pekne. Dokonca ma aj pochválil, že na prvý raz výborne.

Cestu naspäť ma nechal odkaruvať. Joj dole kopcom, pohode. Ale trošku (trošku viac) som spanikárila pri jednej zákrute. Bočila som do kopca vedla s kríkmi. Tato už, že kde idem. Spomaliť mam. Ale ja trúba noha na plyne. :D Potom sa zvrtnem stisknem spojku a brzdu. Nieže by som preradila na neutrál. Pustím a vypnem auto. My bolo jedno, že tato na mňa kukal prečo som vypla cele auto. Ja som bola šťastná, že stojíme :D :D

Potom som sa chcela vymeniť, ale ešte som pol cesty mala ísť. Išla som, ale celá napätá. Ale to už dopadlo to bez žiadnych paník. :) :)

Poviem vám. Šoférvanie je fakt o cite a zvyku. :) No na prvý raz mať takéto podmienky je moc na každého.


Bude ťažké si vybudovať život od znova pri osamostatnení

29. října 2011 v 22:05 | Purie |  Píšem
Chcela by som mať život ako v dávnych časoch. Vo východných krajinách. Vážiť si jeden druhého. Cítiť lásku rodiny.


Chcela by som životný štýl naladený do každodenných vychádzok na lúku/ do hôr. Pozerať si pastierov. Na dobytok. Vidieť krásy prírody. Maľovať. Snívať si svôj sen.


Chcela by som späť tie časi, keď som verila na nesmrteľnosť. Kde mojou predstavou o možnej smrti bol len výstrel z pištole.


Chcem späť tie časi, kde som nepoznala lásku a jej sklamania.


Nikdy nechcem stratiť tie časy, keď som objavila Japonské anime. Keď som prvý raz pozerala Naruta. Táto anime mi dala veľa do života. Veľa. Naučila si ma veľa veci vážiť. Veriť si. Nikdy nedopustím, aby som na tieto chvíle zabudla.


Nikdy nechcem stratiť mojich blízkych. Zostať sama.


Vyčaríte radosť adminke? :-)

29. října 2011 v 19:13 | Purie

Vybozkávám vám ručičky, nožičky, riťky poumývam.

Len hlásnuť by som potrebovala.
Často sa neprihlasujem do súťaži, keď ma zháňanie hlasov vždy omrzí. Ale treba skúsiť.

Veľmi vám budem vďačná (jak už z prvej vety vyplýva) :-P

Kde?

http://ladynicool.blog.cz/1110/soutez

za mňa (Purie) :D


Halloween?! Sakra, sme v Európe a nie v Amerike!

28. října 2011 v 10:55 | Purie |  Píšem
Nechcem povedať, že to je zlý nápad. Ale nemám v pláne oslavovať niečo čo nie je v naších tradíciach. A ktomu, keď viem, že to je len vplyv tej skorumpovanej Ameriky. Áno, neznášam Ameriku (teda USA). Neznášam ju a to mi nik nezobere. Nevravím, že odtiaľ nepočúvam hudbu. Teda tú kvalitnú hudbu. Tie ich popíky a hip-hopi sú tak falošné.

Ale musím uznať, že halloween je aspoň dobrá zámienka sa poriadne vyblázniť. Ale pokiaľ žijem v Európe. Ani ma nenapadne sa naň pripravovať a už vôbec nie robiť tie "amícke" tradície.

Vážim si, že slavíme Vianoce, tak ako slavíme.
Napr. na Cypre ich vôbec neslávia. Fakt.
No slávia, ale nie s rodinou. Idú si s kamarátmi do reštaurácie sadnúť. A reštaurácie sú stále otvorené. No nechcela som veriť, keď mi to sestra vravela. (žila tam rok)

Píseň :D :D Moja srdcovka. Achhh <3

Taktiež Nový rok. Sneh. Naše domáce. Poriadne české pivo. Ruský alkohol. Vynikajúci ľudia.

Vážne ma štve, jak sa každý opičí po Amerike. Veď je to len prisťahovateľský národ. Keby nebolo Európy, ani by o nich svet nevedel.

Vyjadrite sa :D Vážne ma zaujíma jak to ľudia berú.


Prázdniny och bože konečne, konečne ste prišli

27. října 2011 v 14:25 | Purie |  Píšem
Už som úplne v poriadku. :-) Dnes som sa zas pochytila s otcom. Ale čo ma po ňom. Len nech si trucuje, hádam sa ja budem tím trápiť. Každopádne som si to vyrozprávala s majsterkou. A zistila som, že to nie je jej vina, len môj otec má domýšlavé predstavy. Jedným slovom je hlupák.

Zajtra si idem pre antibiotika k nefrológovy. Ach, a to som chcela ísť sobotu oslavovať prázdniny. No čo už budem na vodičke :-D .
Akurát papkám mnou urobenú polievku a neviem sa jej nabažiť! :D Monk v telke. No úplna parádička.
Plán na prázdniny.
Piatok = spánok
Sobota = do pobedia sa ešte bude domienať okno. Večer bude zábava.
Nedeľa = Like my ass. Ležať spať len proste oddych!
Pondelok = Žilina.
Utorok = asi sa pôjdem niekde zabaviť. :) Neurčitý deň.

Novinky na november? Och,.
16 októbra strojček na zuby aj hore aj dole. Možno som hlúpa, ale teším sa.
30 októbra kontrola u nefrológa.
17 a 18 októbra - doma (sviatok + riaditeľské)
Bude riadne voľný :P

Čo by to bolo za článok bez môjho tipického pridávania hudby na záver.
Naskakujú pri nej zimomriavky. páči sa mi. Och.

Tolvai Renáta - Hagylak menni (Nechám ťa odísť)



Zajtra kedže budem celý deň mať v paži. Porobím poviedku, pridám nejaké fotky /možno/, popíšem dve témy, ktoré chcem už dva dni spísať, ale stále nebol čas. :D

Vy čo plánujete na prázdniny?


Nálada na bodu mrazu, nervy na vrchole

26. října 2011 v 21:52 | Purie |  Píšem
Ahojte. Dnes som sa neozývala. Dnes som prežívala psychické trápenie. Dnes som myšlienkami vraždila. Dnes som skoro urobila niečo, čo by som neskoro určite ľutovala.

Akým mám problém? Ja? Žiadny. To tá sk*urvená škola ma problém!
Ako to? Bolo riaditeľske. A? Aaaaa? Natrepali môjmu otcovi 2 na 3! A z čoho je len časť pravda. A to myslím fakt! Učky len aby na nich zle nebolo. Joj hlupane a najmä majsterka!
Zajtra s ňou mám prax, fuck! Jej vynadám a uvidíme či aj pre do mňou bude mať odvahu natárať toľké klamstvá ako pred mojim otcom. Ju doslova pošlem do riti. Nech si strčí celý ten svôj bakalár do riti! Aj tak s ním ďaleko nedošla!

(Bill, tvôj hlas je mojou drogou na šťastie)

Mám nervy, mám nervy. Ách. Moc sa vám ospravedľňujem za dnešnú neaktivitu. Teraz vám napíšem na blogu. pokukám novinky. A nejdem spať! Budem celú krabičku cigariet fajčiť celú noc nech ma už aj šlach trafí! Nech sa ráno prebudím s chraprákom jak starý tuberák. Nech! Je mi to jedno. Nejaká nedocenená sklamaná životom majterka mi nebude hádzať špinu na hlavu! To teda nie.

Ale čo je horšie. Môj foter!!! Nič ho o mne nezaujímalo. Riadne som si zlízla jeho cholerickú povahu. Doslova som ho udrela. Ja sa ho nebojím ako sestry. Viete, ale čo mu nikdy neodpustím? Tieto sebecké slova : Už nikdy ma takto nestrápniš! (To že zaspávam je strápnenie?!) Známky mám výborné. Tak čo má kurva za problém?!. Mne je jedno, že je môj otec. Ja ho tak neberem. Nebude mi takýto sebec dirigovať čo mám robiť! Zaspávam kvoli poruche, ktorú mám. No nie poruche. Skôr zdravotnom a psychickom stave, ale nechcem to tu rozoberáť. Ale samozrejme môj otec k tomuto neprikladá žiadnu cenu. Len chudera moja mama sa o mňa strachuje.

Prepáčte za nezaujímavý článok. Objasnila som to a týmto táto kapitola končí.



Nadpis, ktorý nie je môj mozog schopný vyjadriť

25. října 2011 v 17:45 | Purie |  Píšem
Strojopis a informatika (dve hodiny) - pink graden. Suplované v triede. Spánok.
Anglina - človeka to nebaví, keď to už dávno preberal na jazykovke, ách. :-(
Ruština - Ako som už písala, ona nás nemá rada ani mi ju. Tak sme jej pripravili "menšie prekvapenie" :D Pozastierali, vydrbali kryty od svetla, nasadili späť tak aby sa nedalo zasvietiť. Jedinú žiarovku sme nechali zasvietenú, ktorú sme nasmerovali, tak aby jej svietilo riadne do ksichtu. Na konci hodiny sme narušili radiatór a tri hodiny tiekla voda, až nam milí "pán z hora" prišiel vynadať, lebo to veľaváženým tieklo až dole :D :D :D
DPP (maturitný predmet s triednou) - nuda, dostala som jednotku z odpovede.
Matika - nejak som bola myšlienkami v sédmem nebi.
Fyzika - z odpovede 2. Skorší odchod z hodiny. Stíhnutie autobusu. All exclusive

Domov? V meste vánok. Na dedine? Ma hádžalo jak keby som mala 2 o/oo.

Konečne som aspoň so svojím miláčikom (posteľou) :*

Dnes mi otec prišiel s papierikom a ukazal Nikon D3100 zrkadlovku. Hovorím. Áno, to je zrkadlovka. (Nechápe rozdiel medzi, foťákom a zrkadlovkou)
On: Tak ten môže byť?
Ja: Úsmev od kúta k kútu a len hneď sa mi spríjemnil deň. A tipujem, že to dlho vydrží. Och sa tešte! Po vianociach bude veľa fotiek :*

Ďalej sa mi dajak nechce písať :-( Chcem spať. Tak idem spať. Ak nevstanem, tak sa ozvem zajtra aj k vám na blogy. :*

Pridám ešte fotku z Barcelony. (Och teraz mi je smúto, že som tam neni, a ja krava som si v lete nevážila, že som v Barcelone, teraz tu bojujem so zimou :D) But I love winter. Peace. :P


Vždy som vravela, že som božská :* A aj svetožiaru mám. No do tejto fotky mi nik neveril. :( :D

Problémy (zá)školákov

24. října 2011 v 18:33 | Purie |  Píšem
Škola. Škoda slov sa vyjadrovať. Ách.

2 hodiny telocviku - šla som k nefrológovy na odber moču. Bo mám asi zas zápal moč. ciest. Fuck!
Občianska výchova - suplovaná.
Slovenčina - Bola som tam, videla som, nechápem. Nezmaturujem.
Účtovníctvo - Verte alebo nie, ona je psychopatka! Doslova! Chýbala som, šak čo, napíš si pisomku. Vysvetluje. Oči jak narkomanka. Doslova a do písmena vám vravim, že jej z toho účtovníctva fakt prejebáva!
2 hodiny ruštiny - čím sme si zaslúžili 2 hodiny s tou p**u?! To sa nedá zvládnuť. Neznáša nás, my ju tiež. Tak čo má za problém? Aspoň som dostala 1 s dávnejšej písomky.

Ach to účtovníctvo mi tak znepríjemnilo deň :-( . Hlavne, že ma pobavili hlášky, keď kamoši húlili.

"Milan, zavri tie dvere!" "Prečo?" "Kurva, zavri tie dvere! Kotol Ti uchodí" výtlem jak neviem čo. :D

" Hej??? Nevideli ste tu Nko?" "Čo?" "Noo. Také písmenko, N. Má to takéto paličky. Heň pod stôl bežalo" :D :D :D Milujem, tie hlášky, keď sa húli. :D


nespomínať na účtovníctvo. Pustíť Gackta a mať voľno v hlave

Tí čo neznášajú vlastnú krajinu nemajú právo byť pochopený

23. října 2011 v 22:26 | Purie |  Píšem

Neznášam tie zakomplexované decká.

"Bože, ja už chcem byť dospelý/á a vypadnúť z tento nudnej diery"
"Neznášam to tu , prečo tu nemôže byť ...... ?"
"Odsťahujem sa a nikde nepoviem, že som tu žil/a"

(vopred sa ospravedlňujem za vulgárne pomenovanie v texte)

Tiež sa stretávate s takýmito ľuďmi? Ja ich poznám bohužiaľ veľa.
Je úbohe takto odsudzovať vlastný kraj, vlastnú vlasť.
Vždy ma chytí zlosť, keď niekto nadáva na vlastnú krajinu!
Podľa môjho názoru sú to ľudia, ktorí ešte nič nezažili. Nevedia, aké je to žiť v iných krajinách.
Len sa nechávajú manipulovať médiami.
Musím sa na túto tému vyjadriť, musím. Už nemám nervy trpieť, tie nevďačné decká.


Oni si neuvedomujú, že nikde inde im nikto nebude rozumieť ako tu! Oni nevedia, čo je to opustiť vlastnú krajinu a celý svôj život. Ale furt budú pičovať.
Popravde by som ja chcela žiť v Rusku alebo niekde v severných krajinách. Ale urážam snáď Slovensko?! Nie! Vážim si ho. Pýšim sa svojou národnosťou! Som hrdá na to odkiaľ som! Milujem Slovensko, milujem naše hory. Cyprus, Japonsko, Kórea, Španieli,... sa môžu aj posrať pre naše hory! Pre naše tradície.

Alebo : Neuvedomili ste si, že tá "nenávisť" je vašou chybou?. Zamyslite sa už konečne.

Aký máte vy názor na týchto nedocenených ľudí?


SONP - Súťaž o najlepšiu pieseň - prihláška

23. října 2011 v 17:18 | Purie
Dosť mi za moje dni neaktiviti upadla návštevnosť. A ako tak vnímam, dosť ma blog začína baviť. Takže uskutočním súťaž!

Ceny

1. miesto - mesačná reklama na mojom blogu + článok o blogerke/ovi. Diplom. Layout. (A dobrý pocit z výhry) :D
2. miesto - 2 týždne reklama na mojom blogu. Diplom.
3. miesto - 1 týždeň reklama na mojom blogu. Diplom.
ostatné miesta : Spoločný diplom za účasť. Dvojdňová reklamana mojom blogu.

Dala by som aj niečo z grafiky (layout) ale úprimne, komu sa to chce? :D

Prihláška

1.Meno
2.Blog (Celý)
3. odkaz na pieseň.

Súťaž otvorím, keď sa pruhlásia minimálne 6 ľudia.
Purie

Niečo ako " úspešne nájdene "

23. října 2011 v 13:14 | Purie
Chcem chlapa, ktorý by mal rovnaký cit k hudbe ako ja.
Chcem chapa, ktorý by ma priťahoval jak fyzicky aj duševne.
Chcem chlapa, ktorý by so mnou chodil prežívať romantiku do lesa.
Chcem chlapa, ktorý by ma chápal.
Chcem chlapa, ktorý by ma mal rád takú akú som.
Chcem chlapa, ktorý je inteligentný.
Chcem chlapa, ktorý ma nebude brať ako za trendový doplnok.


Milujem chlapa, ktorý má polovičný cit k hudbe ako ja.
Milujem chlapa, ktorý má priťahuje oboma smermi.
Milujem chlapa, ktorý sa neprieči lesom.
Milujem chlapa, ktorý ma chápe.
Milujem chlapa, ktorý ma uznáva.
Milujem chlapa, ktorý je inteligentný.
Milujem chlapa, ktorý ma má rad, ale ako kamarátku.
Jedno vám poviem. : To sa v budúcnosti zmení! :D

Možnosti života - Vždy musí nastať to rozhodnutie, čo vlastne chceme

22. října 2011 v 17:49 | Purie |  Poviedky


"Mama?" "Áno?" "Za tri dni pôjdem do Soulu v Južnej Kórei, takže odídem predčasne z univerzity pred prázdninami, dobre?" . "Si sa zbláznila?" "Bože mama, veď už mám 21." "Vieš čo, mne je to jedno, pokiaľ si to zaplatíš." "Bože no nie vieš, pôjdem peši." "Ale nie.." prerušila som ju. "Vieš daj mi tatu, s tebou nie je rozumná reč." Bože tá zas mi tu dáva celoživotné rady. Za to, že je iná doba, musí byť všetko zlé. "Viki?" konečne sa ozval otec. "Ahoj, tato, že už som si kúpila letenku do Soulu, dobre?" "Už teraz?" "Tato veď vieš, že som sa chcela ísť vždy pozrieť do Ázie" "No hej, to áno. Tak dobre, si už dospelá, rob si čo chceš. Ale nejdeš sama, že?" Idem, ale nebudem ho znepokojovať. "Idem s jednou kamarátkou, a v Soule mám tri kamarátky, takže sa nemusíš báť, že sa stratím."

Odhalenie hudobného priemyslu

22. října 2011 v 14:38 | Purie |  Píšem
Dnes som konečne dopozerala "Odhalenie hudobného priemyslu" (Nájdete si to na YT pod tým názvom).
Prvé časti my prišli dosť smiešne. Ale potom, potom ma niečo nútilo o tom premýšlať. A úprimne my to dosť zmenilo predstavu. Hoci vždy som vedela, že hollywood je nanič. Ale toto je aj na mňa moc. Zabili Michaela Jacsona?! Fakt tomu verím. Dáva to význam.

A teraz. Eminem. Je pravda, že už sa tak neobjavuje v médiach. Bože jediný raper, ktorého uznávam. A už ullumanti mu ničia život.


Naozaj vám odporúčam si to pozrieť a zároveň ma potom bude dosť zaujímať váš názor.

Ako na blicovanie?

4. října 2011 v 22:25 | Purie |  Píšem
Ako blicovať, tak aby na to rodičia, majsterka a triedna neprišli.

1| Za prvé musíte si to naplánovať aspoň deň/pár dni predtým. Samozrejme, ak nechcete ísť blicovať sami. Bohužial u mňa sa stáva, že si dosť často vyjdem sama na kávičku, pizzu, mojito a tak podobne. Bohužial, to je tým, keď niekto nemôže, iný sa bojí. A tak. Ale keď ste sa vysrali na pol dňa zo školy a nemáte ospravedlnenku. Tak je jediná rozumná možnosť isť blicovať.

Ospravedlnenka?

Minimálny problém. Máte len jednu doktorku? Tak choďte k nej. Povedzte, že vás boli brucho, hrdlo ... určite vás nechá minimálne dva/tri dni doma. Super nie?

2| Okrem obvodnej chodíte aj k iným špecialistom? Kožná, nefrológ, atď... Pokiaľ už nie ste objednaná/ý tak sa choďte objednať. Ospravedlnenka za 30 sekúnd :D Ak chodíte ku kožnej choďte jeden deń k obvodnej pre výmenný lístok / kartu a na druhý, alebo kedy sa vám bude chcieť tak s ním choďte ku kožnej. Ja neviem, že už vám došla mastička, nech vám predpíše ďalší recept. Improvizujte,

Ja bohužial ku kožnej nechodím L Ale nefrológ je moja jediná záchrana v tomto :D

3| Zubár. Zasa ak nie ste objednaný/á, objednajte sa. Ale toto ani nie je ten prípad, ktorý doporučujem každému. (K vlastnému určite nie) Ale poďte kdesi do mesta k štátnemu zubárovi a vymyslíte si, že ste na intráku a že to máte ďaleko chodiť domov k zubárovi. Objednajte sa a máte zas ďalšie dni ospravedlnenky.
Od zubára sa chodí aj k tým čo strojčeky robia /ja tam začínam tento rok chodiť, joj ale teším sa na strojček :D / Joj to pri tomto je asi najlepšie forma ospravedlneniek.


No a posledná možnosť?

4| Ospravedlnenka od rodiča. Podpis je jedno aký dáte. Učiteľkám to je jedno. Taktiež si zrobte napr. otlaky na nohách a choďte k doktorke, hoci vám nič s tým nespraví, len dá potvrdenie. Ale aj to je niečo, nie? :D Alebo zrobte ako ja. Dá vam to potvrdenie. Dopíšte si do konca týždňa doma, povedzte mamke/otcovi, nech zavolá triednej a triedna vám to uverí aj keby to bolo jak od batoľata napísane. :D Verte, mne to uverila :D
No a predsa je ešte jedna možnosť.
Zohnať si razítko. Buď od známych, dáte si vyrobiť, vytlačíte. To už je úplne jedno. Ja osobne mam na to známych :D Ale ak máte odvahu, ukradnite doktorke. J

No len povyskúšajte, improvizujte a simulujte! :D