Shut your mounth, you small jerk . . .

8. září 2011 v 0:05 | Purie |  Píšem

Naruš mi synfóniu myslenia, a ja Ti rozbijem hubu.

Zajtra bude štvrtý deň v škole a ja sa každým dňom viac a viac presviečam, že ľudská hlúposť je nekonečna. (Hm. Will Shakespeare? Asi.)

Začnem. Prvý deň. Fajn. Máme nového spolužiaka, ktorého prvý dojem jak prejdutá sliepka lysom. Spolužiaci sú stále rovnako hlúpi. Česť štyrom výnimkam. Ťuťko, feťáci a domyslite si. Nemám rada feťákov. Fajn sama fajčím. poznám dosť ľudí čo fetujú a sú v pohode. Ale nehysterčia z toho tak jak títo tú NAJVAČŠÍ.

Jednému som dnes dala facku o matike. S každým si dobre vychádzam len hentomu mestskému dementovi furt niečo vadí. Ohovára, nadáva, a tie tipické detské píčoviny. (Sorry za zmienenu vulgaritu. No musím použiť aj nejakú expresivitu na vyjadrenie aspoň určitej časti jeho demencie. )

Tak. Bola som pri tabuli. Začal čosi splietať o mne. Nik nič nerobil. Každý dúmal nad svojím. Čo si bude dementko do mňa dovolať. Bolo mi jedno, že tam bola učiteľka. Bolo mi jedno, že budú problémy. Bolo, bolo mi to jedno. Jednoducho som sa od zlosti k nemu otočila a dala mu facku. No čo si bude nejaký fagan na mňa vyskakovať?! A ktomu neskúsený, neprecestovaný. Len nadmieru zhúleny každým dňom viac a viac. Kokot pojebaný. (Znova sa ospravedlňujem za výraz) .


Trieda sa samozrejme len smiať vie, keď sa niečo takého stane. Matikárka ma hneď posadila na miesto. No a čo. Ja som sa cítila dobre a to je pre mňa hlavné. Sama vedela, jak si ten idiot do mňa dovoluje. Videla to, ešte na mňa dávala pohľad ať si ho nevšímam. Krava. Je učiteľka, tak nech ho uzemní. Čo pak sú na to žiaci aby to robili?! Viem, že toho dementa sa v triede dosť ľudí bojí. Čo i len na neho hubu s nadávkou otvoriť. Sú úbohí všetci v mojej triede. /Až na troch ľudí/.

Na druhú hodinu k nám prišla triedna. Spýtala sa ma či je to pravda. Áno. Nebola ani prekvapená. Nebola ani nahnevaná. Nehnevala sa na mňa. Vlastne. Bola nahnevaná. Ale. Ale nie na mňa. Na toho dementa. Dokonca sa ma zastala. Povedala, mi, že nech to nabudúce nechám na ňu. ( S úctou k nej to na ňu nechať nemôžem, lebo som to na ňu nechávala celý minulý rok.) Jediným východiskom vidím jeho vyrazenie zo školy alebo mu poriadne pridrbať!. Čož nemôžem. Facka je aspoň prijateľná.

Teraz sa tomu smejem, keď to aj v škole riešime. No v ten deň som sa nesmiala. Bola som nahnevaná. Nenávidim keď o mne ľudia hovoria klamstvo. A pritom take nevychovane podpriemerne decko.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama